5B Biológia

17. 3. 2020

BIO - prečítať si učivo Vodné vtáky (st.74-76), urobiť si ústne úlohy po bokoch (7) a úlohy na konci učiva. Nabudúce pošlem poznámky.


19. 3. 2020

BIO – Vodné vtáky (poznámky)

- žijú v tečúcich a stojatých vodách, pri prameňoch potokov a riek, na podmáčaných lúkach, rybníkoch, jazerách a vodných nádržiach,

- sú prispôsobené na plávanie a potápanie sa vo vode plávacími blanami na noháchperím, ktoré sa nezmáča – majú mastné perie a kožu, ktorú si mastia tukom zo žľazy pri chvoste,

- zobák, krídla a končatiny majú prispôsobené rôznemu spôsobu získavania potravy a pohybu,

- Kačica divá – dobre pláva, lieta a potápa sa, je čiastočne sťahovavá – časť jedincov prezimuje u nás a časť odlieta na jeseň na juh, živí sa drobnou rastlinnou a živočíšnou potravou,

- Hus divá – obýva stojaté vody, dobre pláva a lieta, je sťahovavá, živí sa rastlinnou potravou,

- Labuť hrubozobá – patrí medzi veľké lietajúce vtáky, živí sa vodnými rastlinami, je čiastočne sťahovavá

- Kačice, husi a labute svojimi drobnými zúbkami na okraji zobáka preciedzajú vodu s bahnom a zachytávajú drobné živočíchy a rastliny,

- mláďatá kačice, husi a labute sú nekŕmivé, po vyliahnutí si samy hľadajú potravu,

- Kaňa močiarna – je dravá, žije pri rybníkoch a vlhkých lúkach, živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi, príležitostne rybami, dobre lieta,

- Kormorán veľký – hniezdi v kolóniách, na stromoch, živí sa rybami,

- Bocian biely – loví žaby, myši, je sťahovavý, patrí medzi vtáky, ktoré sa brodia v plytkej vode, má dlhé nohy, krok a zobák, ktorým si hľadá potravu, dobre lieta, mláďatá sú kŕmivé,

- v okolí vôd žije aj množstvo spevavých vtákov – kúdelníčka, rybárik, trasochvost – mláďatá sú kŕmivé,

- Volavka popolavá – je sťahovavá a hniezdi v kolóniách,

- Rybárik riečny – žije pri čistých riekach a potokoch,

- Potápka chochlatá – si stavia plávajúce hniezdo v tŕstí, dobre lieta a živí sa malými rybami,

- Čajka smejivá – má úzke a dlhé krídla, dobre pláva a lieta, loví drobné ryby, larvy hmyzu a slimáky v okolí jazier a rybníkov,

- Kúdelníčka lužná – živí sa hmyzom a semenami, stavia si typické vakovité hniezdo z bylín.


24. 3. 2020

Vodné cicavce – str. 77-78 – prečítať si učivo a spraviť si ústne úlohy na boku (5) a na strane 78/Uvažuj a odpovedz (1-5), Rieš a skúmaj (1-4 – referát si nemusíte vypracovať)


26. 3. 2020

BIO – Vodné cicavce – poznámky

- vydra, bobor a ondatra sú dobre prispôsobené životu vo vode, ich životným prostredím sú rieky, jazerá, rybníky a vodné priehrady,

- ich spoločným znakom je lesklá, hustá a nepremokavá srsť (zadržiava sa v nej vzduch a tak ich chráni pred zimou), silný chvost slúži ako veslo a kormidlo, plávacie blany medzi prstami im umožňujú dobre plávať,

- vydra – má pretiahnuté valcovité telo s plochou hlavou a malými ušami, okolo širokej papule má hmatové fúzy, ktoré využíva pri love koristi v tme a v zakalenej vode, žije v čistých vodách s dostatkom potravy a vhodnými úkrytmi, je mäsožravá, živí sa bezstavovcami (rak, hmyz) a drobnými stavovcami (ryby),

- bobor – dorastá do dĺžky 1 m, jeho veľké hlodavé zuby mu dorastajú celý život, preto patrí do skupiny hlodavcov, obrusuje si ich tak, že ohrýza kmene stromov, živí sa rastlinnou potravou, žije v kolóniách, v brehu si vyhrabáva nory, nad ktorými si z konárov stavia „hrady“, sú ako hrádze vo vode,

- ondatra – má dĺžku asi 40 cm, z bokov sploštený chvost má pokrytý šupinami, dobre pláva a potápa sa, robí si kopovité hniezdo – noru z rastlín, rastliny sa zakorenia a tak pomáha ich rozširovaniu, živí sa prevažne rastlinnou potravou, bola dovezená zo Severnej Ameriky, je rozšírená po celej Európe, patrí medzi hlodavce.


31. 3. 2020

BIO – Vodný ekosystém – úlohy na strane 79/1,2,3,4,5,6 (na boku) – ústne, 80/7,8 (na boku) – ústne, 80/Uvažuj a odpovedz 1,2,3,4 – ústne, 80/Rieš a skúmaj 1 – písomne (stačia 2 potravové reťazce), 3 – ústne.


2. 4. 2020

BIO – Vodný ekosystém (poznámky)

- rastliny vo vode a na brehu poskytujú vodným a brehovým živočíchom vodného ekosystému kyslík, potravu, úkryt,

- vodný ekosystém je životným prostredím množstva organizmov, sú vo vzájomných potravových vzťahoch – reťazcoch, ktoré závisia od neživých prírodnín,

- vodné a brehové rastliny sú potravou pre bylinožravé živočíchy, ktorými sa živia všežravé a mäsožravé živočíchy žijúce vo vode a v jej okolí,

- biologickú rovnováhu vo vode a na brehu udržiavajú vzájomné vzťahy organizmov,

- rozličné podmienky vodného a brehového životného prostredia spôsobujú rozmanitosť druhov, zmeny v neživých prírodninách majú vplyv na zmeny v živých organizmoch,

- zmeny v neživých prírodninách vo vodnom ekosystéme menia zloženie spoločenstiev organizmov, napr. v znečistenej vode nemôže žiť rak riečny, výskyt jednotlivých druhov rýb sa mení v závislosti od množstva kyslíka vo vode, rýchlosti vodného toku a čistoty vody,

- civilizačné problémy zasahujú do vodného prostredia, jedovaté látky ničia organizmy žijúce vo vode, ak sa dostanú do rieky, ovplyvňujú život na celom jej toku.

 

Prekreslite si prosím ešte na strane 79 obrázok 219.


7. 4. 2020

BIO – posielam nejaké otázky na opakovanie tematického celku Život vo vode a na brehu, prejdite si prosím ešte s rodičmi všetky látky, ktoré sme prebrali.


16. 4. 2020

BIO – Lúky, pasienky a polia – strana 84 – 86 – prečítať tému, úlohy spraviť ústne 84/1, 86/Uvažuj a odpovedz 1, 2, 3, 4, 5, Rieš a skúmaj 1, 2.


21. 4. 2020

BIO – Lúky, pasienky a polia – poznámky prepísať do zošita.


23. 4. 2020

BIO – Lúčne rastliny a huby – 87/1,2,3, 88/4,5 – ústne (na boku), keď nemáte atlas, môžete vyhľadať na internete a zopár si z nich vypísať, 88/Uvažuj a odpovedz – ústne, 88/Rieš a skúmaj – ústne (tú 3 nie).


28. 4. 2020

BIO – Lúčne rastliny a huby – prikladám poznámky, prepíšte si ich do zošita.


30. 4. 2020

BIO – Poľné plodiny – strana 89/1, 2, 3, 4  - ústne, 5 – písomne, 90/Uvažuj a odpovedz – ústne.


5. 5. 2020

BIO - Poľné plodiny – poznámky poprosím prepísať do zošita.


7. 5. 2020

BIO – Olejniny a okopaniny – strana 91 – prečítať si učivo, 91/1,2 a 92/3,4,5 – (na boku), spraviť ústne, 92/ Uvažuj a odpovedz – celé ústne.


12. 5. 2020

BIO – Olejniny a okopaniny – poznámky prepísať do zošita.


14. 5. 2020

BIO – Lúčne a poľné bezstavovce – strana 93-95, prečítať látku, 93/1-10, 94/11-13 (na boku) – ústne, 95/Uvažuj a odpovedz – 1-7 – ústne, 95/Rieš a skúmaj – 2 –písomne, 3,4 – ústne.


19. 5. 2020

BIO - Lúčne a poľné bezstavovce – poznámky prepísať do zošita.


21. 5. 2020

BIO – strana 95/Rieš a skúmaj 1 – navrhnite plagát, ktorý by ľudí poučil, že vypaľovanie trávy je nebezpečné a škodlivé. Spravte si ho na výkres, odfoťte a pošlite mi ho prosím do PIATKA na mail - lucia.pavelova@gmail.com.


26. 5. 2020

BIO – Lúčne a poľné stavovce – Obojživelníky a plazy na lúkach a poliach – strana 96 – 97 - prečítať si látku, 97/Uvažuj a odpovedz – 1,2,3,4 – ústne, 97/Rieš a skúmaj – 1 – vyhľadajte si informácie o niektorých ohrozených obojživelníkoch a plazoch, vyberte si jedného, ktorý vás najviac zaujal a zapíšte si o ňom informácie do zošita, 2 – ústne.


28. 5. 2020

BIO - Lúčne a poľné stavovce – Obojživelníky a plazy na lúkach a poliach – poznámky prepísať do zošita.

- stavovce – sa (v porovnaní s bezstavovcami) vyskytujú v trávnatých porastoch v menšom počte druhov,

- ropucha zelenáropucha bradavičnatá sú naše najväčšie obojživelníky – žaby, žijú na plochách – poliach, lúkach, pasienkoch, v záhradách, parkoch, ale aj na sídliskách miest a v mestských parkoch, majú zavalité telo, kratšie a slabšie zadné končatiny ako skokan, pohybujú sa pomaly a nemotorne, v čase rozmnožovania sa sťahujú k vodným plochám, ohrozuje ich znečistenie životného prostredia a doprava počas ich sťahovania,

- žaba – ropucha zelená – sa ukrýva pod kameňmi, v dutinách a norách hlodavcov, potravu si hľadá v noci, živí sa dážďovkami, slimákmi a inými bezstavovcami, na tele má veľa zelených škvŕn,

- žaba – ropucha bradavičnatá – sa živí hmyzom (chrobáky, motýle, mravce) a inými drobnými živočíchmi (slimáky, dážďovky), loví v noci, v poľnohospodárstve a sadovníctve je prospešná, má zavalité telo s bradavičnatou kožou,

- jašterica krátkohlavá – je plaz, žije v suchom a slnečnom trávnatom prostredí, má premenlivú teplotu tela, ktorá sa mení podľa teploty prostredia, s teplotou tela súvisí jej pohyblivosť - čím je teplejšie, tým je aktívnejšia a pohybuje sa veľmi rýchlo, zimu prespí v úkrytoch, neprijíma potravu a dýchanie je obmedzené na minimum, živí sa hmyzom, pavúkmi, dážďovkami a slimákmi, na povrchu tela má suchú kožu pokrytú rohovinovými šupinami, samček má zelenú farbu s hnedým pruhom na chrbte, samička je sivohnedá, v nebezpečenstve odpútava pozornosť živočíchov, ktoré ju lovia, tým, že pri dotyku odlomí chvost, ktorý jej po čase dorastie,

- naším jedovatým plazom – hadom je vretenica – obýva horské lúky, čistinky a rúbaniská stredných a vyšších polôh, človeku sa vyhýba, uhryzne len vtedy, keď sa cíti ohrozená, keď na ňu človek napr. stúpi, živí sa myšami a žabami, valcovité telo má pokryté suchou kožou, ktorú zvlieka naraz, v ústach má jedové zubyjedovou žľazou, na obranu a usmrtenie koristi, má trojuholníkový tvar hlavy a kľukatú čiaru na chrbte, užovka má na rozdiel od vretenice oválny tvar hlavy a nemá výraznú kresbu na chrbte.